Saccharomyces boulardii – výnimočné probiotikum

Hoci najznámejšími kultúrami, ktoré napomáhajú správnemu fungovaniu ľudského tráviaceho traktu sú práve tieto baktérie, zďaleka nie sú jedinými. Napokon nie všetky probiotické kultúry patria medzi baktérie. Počuli ste už niekedy o probiotickej kvasinke Saccharomyces boulardii?

Epidémia cholery ako čaro náhody

Saccharomyces boulardii je kvasinka pochádzajúca z tropického prostredia juhovýchodnej Ázie. Prvýkrát ju izoloval v dvadsiatych rokoch minulého storočia francúzsky vedec Henri Boulard z plodov liči – dvojslivky čínskej a mangostany lahodnej. 

Henri Boulard cestoval na východ s cieľom hľadať nové organizmy, ktoré by bolo možné využiť pri procese fermentácie (kvasenia). Indočínu však navštívil v čase jednej z regionálnych epidémií cholery, čo ho náhodou – ako už mnohokrát v histórii vedy – doviedlo k jedinečnému objavu. U určitej skupiny obyvateľov si totiž všimol, že ich cholera obchádza, alebo že mali oveľa miernejšie príznaky ako v iných častiach krajiny. Tieto skupiny obyvateľov sa na prvý pohľad ničím nelíšili od ostatných. Ich životné prostredie, zvyky či životospráva boli na prvý pohľad úplne identické, až na jednu maličkosť. Ľudia v tejto časti krajiny pili špeciálny čaj pripravený z liči. Henri Boulard sa rozhodol tento záhadný nápoj preskúmať a podarilo sa mu extrahovať organizmus zodpovedný za jeho pozitívne liečebné efekty – neskôr nazvaný podľa objaviteľovho mena – Saccharomyces boulardii.

Patent na jeho využitie kúpili v roku 1947 laboratóriá Biocodex, ktoré ďalej pokračovali s výskumom kvasinky samotnej i s protokolmi na jej výrobu.
Názov rodu Saccharomyces je odvodený z latinizovaných slov gréckeho pôvodu, označujúcich cukor a hubu. Oveľa známejším zástupcom tohto rodu je Saccharomyces cerevisiae, druh kvasinky, využívanej ľuďmi od počiatkov civilizácie, bez ktorej by nebolo kvaseného cesta, vína ani piva. Saccharomyces cerevisiae je zároveň vynikajúco preskúmaným modelovým organizmom v biologických štúdiách.

Probiotikum ako účinný liek?

Saccharomyces boulardii rastie pri teplote 37 stupňov Celzia a je nesystémová – čo znamená, že zostáva len v tráviacom trakte a nedostáva sa do iných častí ľudského organizmu.

Jej efektivite pri liečení žalúdočných a črevných porúch bolo venovaných veľké množstvo dvojito zaslepených štúdií (takých, pri ktorých ani lekár ani pacient nevie, ktorí účastníci pokusu užívajú účinnú látku a ktorí neúčinné placebo). Dokázané bolo významné zlepšenie symptómov pri akútnych hnačkách rôzneho pôvodu. Popisovaný je takisto pozitívny efekt pri Crohnovej chorobe, či liečbe infekcie baktériou Helikobakter pylori.

V súčasnosti je toto výnimočné probiotikum dostupné v dvoch formách: v lyofilizovanej (mrazom sušenej dehydratovanej) forme a sušenej teplým vzduchom. Lyofilizované produkty majú voči druhej spomínanej forme viacero výhod. Okrem toho, že ich netreba skladovať v chladničke, obsahujú v sebe oveľa väčšie množstvo živých aktívných kultúr. Saccharomyces boulardii v lyofilizovanej forme nájdete aj v našom produkte Masticha Active.

Saccharomyces boulardii je podľa viacerých štúdií učinná aj ako prevencia hnačky spôsobenej užívaním antibiotík a to rovnako u dospelých i u detí. Pozitívny účinok tejto kvasinky u pacientov s narušenou imunitou dokázali pri 18 mesačnej štúdii vedci Saint-Marc, Blehaut, Musial a Touraine u pacientov s AIDS, ktorí pri jej dlhodobom užívaní v štádiu IV postupne mierne naberali telesnú hmotnosť, kým pacienti liečení placebom naďalej chudli.

Mechanizmy pôsobenia

Kým pre laikov je podstatný v prvom rade účinok saccharomyces, práce a výskumy mikrobiológov smerujú do hĺbky. Je veľmi zaujímavé sledovať mechanizmy akými Saccharomyces boulardii pomáha nášmu telu v boji proti nepriateľom. Za jej efektivitou stojí celý arzenál jedinečných antipatogénnych stratégií:
Za antitoxický efekt voči potenciálne veľmi nebezpečnej črevnej nákaze baktériou Clostridium difficile vďačíme enzýmu proteáza, ktorý saccharomyces vylučuje. Ten nielen znižuje klostrídiové toxíny, ale i zabraňuje ich väzbe na črevnú výstelku.
V prípade salmonely, či Escherichie coli je dôležitá ich priľnavosť k manóze (epiméru glukózy), ktorou je pokrytý povrch saccharomyces. Uvedené baktérie vďaka tomu priľnú ku kvasinke a nie k črevnej stene a bez spôsobenia väčších škôd tak opustia tráviaci trakt človeka.
Ďalšia z proteáz, ktoré Saccharomyces boulardii produkuje, dokáže významným spôsobom zamedziť dehydratácii organizmu a strate minerálov pri infekcii cholerou.
Dokázané boli i protizápalové účinky saccharomyces, za ktorými stojí napríklad schopnosť znižovať sekréciu prozápalových cytokínov vylučovaných telom počas bakteriálnych črevných infekcií, výhodný pre náš organizmus je však i v prípade vírusových hnačiek.
Preukázaná bola takisto schopnosť Saccharomyces boulardii zvyšovať úroveň disacharidov v črevnej sliznici a podnietiť vylučovanie imunoglobulínu A v tenkom čreve a pozitívne tak vplývať na slizničnú imunitu.

Probiotické baktérie verzus kvasinky

Dôvodov, prečo je Saccharomyces bulardii vhodné užívať pri liečbe antibiotikami je viacero. Keďže patrí medzi kvasinky, antibiotiká ju neovplyvňujú – kvasinky sú voči nim prirodzene odolné. Navyše odpadá aj problém prípadného prenosu génov zodpovedných za vznik rezistencie voči antibiotikám. Viacerí vedci sa domnievajú, že enterokoky a laktobacily prítomné v bežnej črevnej flóre dokážu odovzdávať choroboplodným baktériám gény zodpovedné za vznik rezistencie, čím ich robia podstatne odolnejšími voči liečbe. Takýto prenos genetickej informácie medzi baktériou a kvasinkou je nemožný, čo opäť hovorí v prospech saccharomyces ako súbežne s liečbou užívaného probiotika.
Priaznivý pre človeka je aj životný cyklus Saccharomyces boulardii v tele človeka. Dostatočné koncentrácie v tele dosahuje do troch dní od začiatku užívania a tráviaci trakt nekolonizuje: za tri až päť dní po doužívaní už túto kvasinku v tele nenájdeme. Rýchlosť obnovy črevnej mikroflóry po infekciách či antibiotickej liečbe však podľa viacerých štúdií, napríklad vedeckých kolektívov Swidsinkiho či Barca, ovplyvňuje značne.

Zdroje:
www.zaludocne-vredy.sk
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3296087/