Vedecké štúdie

Masticha je látka, ktorej účinkom sa vo vedeckých kruhoch venuje čoraz viac pozornosti a to hlavne v posledných rokoch. Zatiaľ čo prvé výskumy boli iniciované vedcami z arabského a gréckeho sveta, kde je rozšírené bežné používanie chioskej mastichy v liekoch a prípravkoch praktického lekárstva,  dnes je táto látka spracovávaná aj vo výskumných ústavoch najmä japonských, britských, či kórejských univerzít a laboratórií a aj iných výskumných skupín z celého sveta.

Hlavné oblasti výskumu mastichy sú zamerané na jej možné liečivé účinky pri nižšie uvedených ochoreniach.

Helikobakter pylori

V roku 1998 bola publikovaná v slávnom časopise New England Journal of Medicine štúdia (5), vykonaná univerzitnou nemocnicou Nottingham v Anglicku, ktorá dospela k záveru, ze chioská masticha má rozhodne preukázaný účinok proti Helikobakter pylori. Všimnite si, že názov publikácie je obzvlášť charakteristický: “Masticha zabíja Helikobaktera pylori”. Štúdia ukazuje aj to, že dokonca 1 gram mastichy denne po dobu dvoch týždňov môže vyliečiť vredové ochorenie žalúdka. Tento pozitívny účinok je dosiahnutý vďaka skutočnosti, že masticha ničí premnoženú baktériu Helikobakter pylori, ktorá je zodpovedná za väčšinu prípadov výskytu vredových ochorení.

Všimnite si, že Helikobakter pylori je zodpovedný za 75% prípadov vredových ochorení žalúdka, zatiaľ čo u vredov dvanástnika až v 90% prípadov. V špecifickej štúdií boli použité čerstvé vzorky s prítomnosťou helikobaktera pylori, ktoré boli získané od pacientov a pomocou týchto vzoriek sa hľadali minimálne baktericídne koncentrácie (MBC) mastichy, čiže najmenšia možná koncentrácia potrebná na vyhubenie 99,9% baktérií počas 24 hodín. Minimálne baktericídne koncentrácie (MBC) mastichy boli 60 ug / ml, ale aj v nižších koncentrácií bola baktericídna účinnosť významná.

V roku 2001 bolo v American Journal Serafin G. Bonom publikované oznámenie (6, 7) a časopis Journal of chemoterapy prišiel s potvrdením efektivity mastichy proti baktérii helikobakter pylori. Pre tento účel sa použili vzorky s prítomnosťou helikobaktera pylori, ktoré boli získané od pacientov a boli hľadané minimálne baktericídne koncentrácie (MBC) mastichového extraktu. Výsledky ukázali, že masticha v koncentrácii 125 mg / ml vyhubila helikobaktera pylori v 50% testovaných vzoriek, zatiaľ čo koncentrácia 500 mg / ml vyhubila helikobaktera pylori v 90% vzoriek. Zároveň boli vo všetkých vzorkách študované morfologické zmeny baktérií s použitím elektrónového mikroskopu. Výsledky štúdie sú v úplnom súlade s výsledkami ostatných výskumov, ktoré dospeli k záveru, že masticha má veľmi dobrý účinok proti baktérii helikobakter pylori.

V inej štúdii (8) pod vedením Medical Microbiology Laboratory gréckeho Inštitútu Pasteura v apríli 2002 sa uvádza, že použitie chioskej mastichy u morčiat a myší, ktoré boli infikované helikobakterom, viedlo k podstatnému zníženiu imigračného stupňa baktérie, zatiaľ čo nebol zaznamenaný žiadny významný pokles v stupni a aktivite sprievodnej gastritídy.

V roku 2007, Parachos a kolektív skúmali in vitro a in vivo účinky výťažkov a jednotlivých zložiek živice chioskej mastichy. Cieľom výskumu bolo určiť účinnosť výťažkov a čistých hlavných zložiek chioskej mastichy voči H. pylori. Kvôli zlepšeniu rozpustnosti in vivo účinku bol odstránením nerozpustného polyméru pripravený „úplný mastichový výťažok bez polymérov“ (TMEWP). TMEWP bol podávaný myšiam infikovaným H. pylori SS1 po dobu viac ako 3 mesiacov. Priemerná denná dávka chioskej mastichy bola 0,75 mg a výsledkom bol približne 30-násobný pokles kolonizácie H. pylori. Výťažky chioskej mastichy a izolované čisté triterpenické kyseliny boli tiež testované na ich in vitro účinok proti 11-tim klinickým kmeňom H. pylori. Kyselinová frakcia chioskej mastichy sa preukázala ako najaktívnejší výťažok (minimálna baktericídna koncentrácia 0,139 mg/ml) a najaktívnejšia čistá zložka bola isomastichadienolická kyselina [minimálna baktericídna koncentrácia 0,202 mg/ml (0,443mM)] . Štúdia dospela k záveru, že podávanie TMEWP môže byť účinné pri znižovaní kolonizácii H. pylori a za tento účinok by mohli byť zodpovedné hlavné triterpenické kyseliny v kyselinovom výťažku (10).

Kottakis a kolektív (2008) skúmali arabinogalaktánové bielkoviny extrahované z chioskej mastichy. Testy zamerané na spomaľovanie rastu H. pylori v prítomnosti vyššie uvedených bielkovín ukázali, že už 1,4 g výťažku chioskej mastichy ovplyvnilo životaschopnosť baktérii. Výskumná skupina poukázala na skutočnosť, že tieto bielkoviny vyvolali morfologické zmeny v H. pylori a tým pádom potláčajú rast in vitro. Avšak, závery tejto štúdie musia byť ešte dôkladne preskúmané na živých organizmoch (11).

V roku 2009 študijná skupina skúmala účinky chioskej mastichy na vrodené bunkové efektory imunity. Arabínogalaktánové bielkoviny z chioskej mastichy sa testovali in vitro a in vivo v prítomnosti H. pylori neutrofil-aktivujúcich bielkovín na vrodené bunkové efektory na porovnanie u 5 pacientov infikovaných H. pylori a u 3 zdravých jedincov. Účastníci výskumu dostávali denne 1 g chioskej mastichy po dobu 2 mesiacov. Z výsledkov výskumu vyplýva, že arabínogalaktánové bielkoviny chioskej mastichy potláčajú neutrofilovú aktiváciu v prítomnosti H. pylorineutrofil-aktivujúcich bielkovín, ktoré zohrávajú životne dôležitú úlohu pri patologických zmenách žalúdočnej sliznice spôsobených H. pylori (12). Hassan (2009) skúmal účinok rôznych koncentrácii rastlinných slizov a živíc (vrátane živice P. lentiscus) na špecifických črevných disacharidázach. Zistilo sa, že živica chioskej mastichy má najvyšší potláčajúci účinok proti črevnej invertáze, maltáze a laktáze (13).

Dabos a kolektív (2010) skúmali účinok čistej chioskej mastichy na potlačenie a vyhubenie H. pylori u jednotlivcov trpiacich touto infekciou. 52 pacientov bolo náhodne rozdelených do štyroch skupín. Skupina A dostávala 350 mg čistej chioskej mastichy 3-krát denne, skupina B dostávala 1,05 g čistej chioskej mastichy 3-krát denne, skupina C dostávala pantoprazol 20 mg dvakrát denne plus 350 mg čistej chioskej mastichy 3-krát denne a skupina D dostávala pantoprazol 20 mg dvakrát denne plus amoxicilín 1 g dvakrát denne plus clarithromycin 500 mg dvakrát denne. Výskum trval 14 dní pre skupinu A, B a C a 10 dní pre skupinu D. Je zaujímavé, že sa potvrdilo vyhubenie baktérii u 30,8% pacientov v skupine A a u 38,5% v skupine B. K vyhubeniu baktérii nedošlo u žiadneho pacientov zo skupiny C. V skupine D malo 76,92% pacientov negatívne dychové testy na H. pylori. Chioskú mastichu tolerovali dobre všetci pacienti a nezistili sa žiadne vedľajšie účinky. Chioská masticha teda preukázala in vivo baktericídne účinky na H. pylori (14).

V roku 2012 Kountouras a kolektív vyhlásili, že spoločné podávanie chioskej mastichy s liečbou na odstránenie Helikobaktera môže mať liečebný účinok proti H. pylori, dôležitá pri patogenéze gastrickej a hrubo črevnej onkogenózy (15).

V roku 2014, Miyamoto a kolektív skúmali chemické zloženie esenciálneho oleja chioskej mastichy a jeho antibakteriálny účinok voči liekom rezistentným kmeňom H. pylori. Táto štúdia sa pokúsila priblížiť, ktorý špecifický prvok chioskej mastichy má anti-H. pylori účinok. Pomocou techniky GC-MS bolo identifikovaných 20 zložiek. Účinok proti H. pylori bol testovaný u 10 štandardných zložiek. (E)-methyl isoeugenol a α-terpineol jasne preukázali účinok proti 4-om odlišným kmeňom H-pylori, ktoré klinicky odizolovali od pacientov s gastritídou, žalúdočnými vredmi a rakovinou žalúdka. Závery štúdie konštatujú, že vyššie spomenuté zložky by mohli byť užitočné pri potlačení liekom odolného H. pylori v žalúdočnom prostredí (16).

Gastritída vyvolaná Helikobakterom pylori

Už v staroveku bola chioská masticha využívaná na tíšenie bolesti žalúdka, pri žalúdočných chorobách, zažívacích ťažkostiach, gastralgii a žalúdočných vredoch. Zachovalé záznamy odporúčajú Chioskú mastichu  pri chorobách a disfunkciách gastrointestinálneho systému.

V roku 2002 bola v Južnej Kórei v časopise spoločnosti Gastroenterológia publikovaná klinická štúdia (9). Táto štúdia bola vedená lekárskou fakultou univerzity Dan-kook v Južnej Kórei a týkala sa účinkov mastichy na gastritídu vyvolanú helikobakterom pylori (HP). Štúdie sa zúčastnilo 48 dobrovoľníkov, u ktorých bolo pomocou UBT – Ureového dychového testu (dychový test pre detekciu HP) preukázané, že sú nakazení helikobakterom pylori. Títo účastníci boli rozdelení do dvoch skupín, z ktorých prvá užívala chioskú mastichu v žuvačke po dobu 90 dní, zatiaľ čo druhá skupina užívala žuvačky s placebom. Ureový dychový test sa vykonal pred začatím štúdie a ďalej v intervale 30 a 90 dní po dokončení. Vysledky testov ukázali, že užívanie mastichy je obzvlášť účinné k obmedzeniu koncentrácie helikobaktera pylori, rovnako tak i gastritídy, práve vďaka účinkom na helikobaktera. Štúdia dospela k záveru, že masticha môže byť užívaná ako doplnkový prostriedok na potlačenie baktérie a dôsledkov jej prítomnosti.

Peptický vred

edna z prvých klinických štúdií ohľadom účinkov mastichy vôbec (21,22) bola publikovaná v roku 1984 v magazíne Clinical & Experimental Pharmacology & Physiology, vedená Al-Habbal MJ, Al-Habbal Z a HuwezFU na univerzitnej klinike Mosulskej univerzity v Iraku.

Štúdie sa zúčastnilo 38 dobrovoľníkov s diagnózou dvanástníkového vredu. Pre porovnanie účinnosti chioskej mastichy boli dobrovoľníci rozdelení do dvoch skupín: jedna konzumovala 1 gram mastichy po dobu dvoch týždňov, druhá v rovnakej dávke placebo. Po uplynutí dvoch týždňov boli vsetci dobrovoľníci endoskopicky vyšetrení, aby sa zhodnotil stav vredov.  Výsledky ukázali, že v prvej skupine, ktorá konzumovala mastichu, došlo k zmierneniu klinických symptómov až v 80% prípadov, zatiaľ čo endoskopické vyšetrenie preukázalo samotné vyliečenie dvanástnikových vredov v 70% prípadov. Záver klinickej štúdie jednoznačne odporúča mastichu ako účinný prípravok na zmiernenie ťažkostí a liečbu vredových ochorení. Ďalší dôležitý záver bol taký, že masticha nemala žiadne vedľajšie nežiaduce účinky.

Rovnaký tím výskumníkov publikoval v roku 1986 v časopise Gastroenterologia Japonica výsledky novej klinickej štúdie (3) s pacientami s diagnózov peptických vredov. Pre tento účel bolo vyčlenených 6 pacientov, ktorým bol gastroskopicky diagnostikovaný žalúdočný vred a bola im nasadená masticha v množstve 2 gramy denne po dobu 4 týždňov (1 gram pred raňajkami a 1g pred spaním na noc). Žiadnemu pacientovi nebol pridelený iný spôsob farmakologickej liečby na obdobie dvoch mesiacov pred začiatkom klinickej štúdie. Na vyhodnotenie účinkov mastichy bolo účastníkom vykonané gastroskopické vyšetrenie, rovnako ako rutinné laboratórne vyšetrenie krvi, moču a ďalšie biochemické parametre, vykonávané tesne pred začiatkom liečby, dva týždne, štyri týždne a dva mesice po začiatku liečby mastichou. Výsledky štúdie ukázali, že liečba mastichou uľavila všetkým šiestim osobám, ktoré mali klinické symptómy, zatiaľ čo vyliečenie bolo endoskopicky potvrdené u piatich z nich. Počas štúdie, a taktiež dva mesiace po jej skončení neboli zaznamenané žiadne vedlajšie nežiadúce účinky.

Gabr (1997) skúmal účinok vzájomných zrazenín a fyzických zmesí indomethacínu, laktózy a chioskej mastichy na potkanoch s cieľom určiť pôsobenie mastichy na mieru rozpustenia liečiva, bio-dostupnosť a vytváranie vredov. Preparáty sa podávali orálne. Oplatí sa spomenúť, že chioská masticha oneskorila rozpúšťanie liečiva. Čo sa týka bio-dostupnosti, výsledky naznačujú ustálenú aktivitu liečiva pri vzájomnej zrazenine a fyzickej zmesi indomethacínu a chioskej mastichy. Efekt indomethacínu podnecujúci vytváranie vredov sa znížil vo všetkých prípravkoch, ktoré obsahovali chioskú mastichu (17).

Gastrický a duodenálny vred

V roku 1986 bola publikovaná v časopise Journal of Ethnopharmacology daľšia štúdia (4) vykonaná Mansoor S. Al-Saidom s kolektívom, na morčatách a myšiach, ktorá bola vedená kvôli tomu, aby dokázala zhodnotiť efektivitu mastichy proti gastrickému a duodenálnemu vredu. Pre tento účel bol pomocou chemických látok myšiam umelo vytvorený vred žalúdka. Následne im bola v potrave podávaná masticha v dávkovaní 500 mg na kilogram ich hmotnosti. Výsledky štúdie ukázali, ze podávanie chioskej mastichy spôsobil významný pokles v progresii formovaného vredu na sliznici žalúdka morčiat a tieto výsledky naznačujú, že by mohla masticha mohla byť používaná pri liečbe už vzniknutých vredov.

Vysoký cholesterol

Viaceré štúdie vykonávané in vitro dospeli k záveru, že chioská masticha inhibuje oxidáciu LDL (lipoproteín s nízkou hustotou). Štúdie in vivo na ľuďoch viedli k pozoruhodným výsledkom, kedy došlo k zníženiu cholesterolu, čo dokazuje jej vlastnosti na ochranu pečene a srdca. Chioská masticha, vo vzťahu k vyššie uvedenému, sa prezentuje významnou antiaterogénnou aktivitou, rozširuje rozsah študovaných fytosterolov a tým predstavuje možnosti novej terapie aterosklerózy.

Andrikopoulos a kol. (2003) študovali rôzne živice pre ich potenciálnu ochrannú in vitro aktivitu proti oxidácii LDL indukovanej meďou. Chioská masticha sa ukázala ako najúčinnejšia pri ochrane ľudského LDL pred oxidáciou (24).

Kartalis a kol. (2015) študovali účinky Chioskej mastichy u 156-tich zdravých jedincov s ohľadom na hladiny cholesterolu a plazmatickej glukózy nalačno (FPG) počas celkového obdobia ôsmich týždňov. Dobrovoľníci boli rozdelení do 3 skupín; kontrolovaná skupina užívajúca placebo, skupina celkovej mastichy, ktorá denne užívala 1 g surovej Chioskej mastichy (330 mg kapsuly, tid), skupina mastichy, ktorá denne užívala 1 g Chioskej mastichy bez polyméru (330 mg kapsuly, tid) a prášková skupina mastichy, ktorá prijímala 2 g surovej Chioskej mastichy.

Výsledkom je, že cholesterol v celkovej skupine mastichy sa znížil o 11,5 mg/dl a FPG o 4,5 mg/dl, pričom sa zohľadnil vek, pohlavie, BMI a základné vlastnosti. Subjekty s nadváhou a obezitou (BMI> 25) vykazovali silnejší účinok a odhadovaný priemerný pokles celkového cholesterolu bol 13,5 mg/dl a FPG 5,1 mg/dl. Zaujímavé je, že v gastrointestinálnom, pečeňovom alebo renálnom systéme sa neprejavili žiadne vedľajšie účinky. Chioská masticha teda podľa tohto výskumu predstavuje podstatnú redukčnú aktivitu na celkový cholesterol a hladiny glukózy u zdravých jedincov s výnimočnou toleranciou bez detekovaných vedľajších účinkov (25).

Vysoký tlak

V roku 2018 boli publikované dve štúdie, ktoré poskytli dôkazy, že masticha pôsobí na znižovanie krvného tlaku.

Tzani a kol. (2018) študovali účinky Chioskej mastichy na krvný tlak a hypertenziou indukované poškodenie cieľového orgánu u 2K1C hypertenzných potkanov, ktoré sa liečili podávaním 40 mg mastichy na jeden kilogram telesnej hmotnosti počas 2 týždňov. Zmiernenie poškodenia cieľového orgánu mastichou je dokumentované zlepšením biomechanických vlastností aorty, vrátane plochy prierezu, stuhnutosti steny aorty a zvratu hypertrofie malých ciev myokardu. Ochranná vlastnosť mastichy proti hypertenzii sa tiež prejavila udržiavaním hladín albumínu v sére. Masticha taktiež viedla k zníženiu hladín CRP a IL-6 v porovnaní s hypertenznými zvieratami, ktoré nedostali žiadnu liečbu.

Štúdia dospela k záveru, že masticha prejavuje účinok znižovania krvného tlaku prostredníctvom zníženej regulácie vylučovania renínu spojeného so zmiernením poškodenia cieľového orgánu a zápalového stavu (26).

Ateroskleróza

Na potláčanie tvorby aterosklerotických doštičiek majú vplyv tzv. prirodzené antioxidanty. Štúdie publikované v roku 2003 a 2004 v časopisoch Atherosclerosis magazine a Phytotherapy Research magazine jednoznačne preukázali, že vysoký obsah antioxidantov, fenolických molekúl a fytosterolov zamedzujú oxidácii LDL cholesterolu a tým majú výrazný vplyv na predchádzanie vzniku aterosklerózy.

Zápalové ochorenia

Skúmané boli i mechanizmy protizápalových účinkov Chioskej mastichy. Podľa práce autoriek Triantafyllou a Bikineyevovej, uverejnenej v roku 2011, dokáže masticha potláčať oxidatívny stres vyvolaný proteínom TNF-α, často hrajúcim úlohu v systémových zápalových ochoreniach. V štúdii na potkanoch dokázala masticha tlmiť bunkovú produkciu superoxidov a peroxidu vodíka v bunkách hladkého svalstva aorty pokusných zvierat, ktorým bol podaný spomínaný tumor nekrózny faktor alfa, kým na týmto proteínom nestimulované bunky nemal vplyv.  TNF-α výrazne zvyšuje bunkovú produkciu superoxidov, chioská masticha však dokázala túto produkciu úplne zastaviť. Táto jej vlastnosť je podľa štúdie zodpovedná za významnú protizápalovú aktivitu živice stromov Pistacia lentiscus.

V roku 2011 Gioxari a kolektív výskumne overovali hypotézu, že masticha zabraňuje črevnému poškodeniu pri zápalovom ochorení čriev regulovaním zápalového a oxidatívneho stresu v črevnom tkanive. 4 dávky prášku P. lentiscus boli podávané potkanom, ktorým bol vyvolaný zápal hrubého čreva trinitrobenzén sulfonickou kyselinou. Výsledkom bolo, že pri dennej dávke 100 mg prášku chioskej mastichy na kilogram telesnej hmotnosti, došlo k zníženiu zápalových cytokínov. Chioská masticha teda môže potenciálne mať liečebné účinky pri Crohnovej chorobe a to tým, že upravuje rovnováhu oxidantov a/alebo antioxidantov a zmierňuje zápal (18).

Heo a kolektív (2006) sa zamerali na skúmanie vplyvu oleja z chioskej mastichy na poškodenie čriev vyvolané diclofenakom a na prestup baktérií z čriev do krvného obehu (translokácia baktérií) u potkanov. Olej preukázal pozoruhodný ochranný účinok v porovnaní s diclofenakom, ktorý spôsobil okrem iného zvýšenie množstva črevných baktérií a zvýšenie miery translokácie baktérií. Tieto účinky boli naopak zmiernené pri spoločnom podávaní s chioskou mastichou. Tento výskum dokázal, že chioská masticha má u potkanov priaznivé pôsobenie na prevenciu poškodenia čriev spôsobených nesteroidným protizápalovým liečivom a na prevenciu translokácie baktérií (19).

Crohnova choroba

Vedeckí pracovníci sa venovali tiež skúmaniu mastichy ako prostriedku pri liečbe Crohnovej choroby. Grécki vedci Kaliora, Stathopoulou a kolektív uverejnili vo februári 2007 výsledky svojej štúdie, kde na menšej vzorke desiatich pacientov s miernou až stredne rozvinutou Crohnovou chorobou, testovali účinok približne dvoch gramov mastichy denne počas štyroch týždňov. Výsledkom bolo signifikantné zníženie hladín interleukínu-6 a CRP v sére spomínaných pacientov.

Ďalší výskum bol zameraný na účinnosť mastichy podávanej pacientom trpiacim aktívnou Crohnovou chorobou (CD) a to na klinický priebeh ochorenia a na plazmové zápalové mediátory. Výsledky štúdie ukázali, že chioská masticha značne znížila index aktivity a hladiny plazmatických interleukínov-6 a C-reaktívnych bielkovín u pacientov s jemne až mierne aktívnou CD (20). Ten istý tím zhodnocoval účinok chioskej mastichy podávanej pacientom s aktívnou Crohnovou chorobou na produkciu cytokínu u cirkulujúcich mononukleárnych buniek. Štúdia preukázala, že chioská masticha vystupuje ako imunomodulátor na periferálne krvné mononukleárne bunky, zohráva úlohu inhibítora nádorovej nekrózy faktoru-alfa (FNN-α) a stimuluje faktor potláčania makrofágovej migrácie. Na stanovenie úlohy skúmanej látky je nepochybne potrebné vykonať ďalšie nezávislé porovnávacie testy na veľkej výskumnej vzorke, ktoré budú zohľadňovať placebo efekt. Avšak, táto štúdia naznačuje, že chioská masticha môže byť dôležitým regulátorom imunity pri CD (21).

Dyspepsia

Ďalšie práce tímu lekárov z nemocnice Hatzikosta v gréckej Ioannine sa venovali dvojito zaslepeným placebom kontrolovaným štúdiám účinkov mastichy na poruchu trávenia – dyspepsiu. Jej prejavy, ktorými boli najmä bolesti žalúdka, bolesti v oblasti brušnej dutiny v čase úzkosti, tupé bolesti a pálenie záhy, sa významne zlepšili v skupine užívajúcej Chioskú mastichu v porovnaní s kontrolnou skupinou.

V roku 2010 Dabos a kolektív skúmali účinnosť chioskej mastichy na pacientoch s funkčnou dyspepsiou. 148 pacientom, ktorí z hľadiska funkčnej dyspepsie spĺňali kritériá Rome II, náhodne pridelili 350 mg dávku chioskej mastichy alebo placebo látku. Výskum trval 3 týždne. Následne boli vyhodnotené zmeny v závažnosti príznakov funkčnej dyspepsie, a tiež aj celkové účinky na účastníkov výskumu. Je zaujímavé, že porovnaním so skupinou placebo (19,96 ± 1,83), pri liečbe chioskou mastichou (14,78 ± 1,78) došlo k ústupu príznakov. Naviac sa u 40% pacientov, ktorí prijímali látku placebo a u 77% pacientov prijímajúcich chioskú mastichu zistilo pozoruhodné zlepšenie príznakov. Pri podávaní chioskej mastichy bolo pozorované pozoruhodné zlepšenie týchto príznakov: bolesti brucha vo všeobecnosti, bolesti brucha pri úzkosti, tupá bolesť v hornej abdominálnej oblasti a pálenie záhy. V porovnaní so skupinou placebo, chioská masticha značne zlepšuje príznaky u pacientov s funkčnou dyspepsiou (22).

V roku 2012 Papalois a kolektív skúmali kyselinové a neutrálne fragmenty chioskej mastichy pri experimentálnom zápale hrubého čreva. Kyselina oleanolická je dôležitá triterpenická kyselina obsiahnutá v chioskej mastiche má veľa antioxidačných a protizápalových vlastností. Bolo dokázané, že chioská masticha v práškovej podobe s inulínom je užitočná pri liečbe experimentálneho zápalu hrubého čreva. Bioaktívny fragment alebo prvok chioskej mastichy je pritom neznámy. Predpokladajúc, že terpenoidy by mohli mať rozpoznateľné účinky pri liečbe, výskumná skupina rozdelila mastichu na jednotlivé zložky a použila rozličné zložky, ako aj samostatnú oleanolickú kyselinu pri liečbe zápalu hrubého čreva. Tiež skúmali aj mechanizmy zodpovedné za tieto účinky. Prášok chioskej mastichy podali potkanom, ktoré boli liečené trinitrobenzén sulfonickou kyselinou. Prášok vyvolal in vivo histologické zlepšenie zápalu hrubého čreva a bolo zaznamenané pozoruhodné obmedzenie zápalu, dokonca aj na úrovni mRNA. Kyselina a neutrálne zložky chioskej mastichy znížili zápalové ukazovatele napriek chýbajúcemu histologickému zlepšeniu. Je zaujímavé, že inulín nebol účinný. Bioaktívna zložka sa nenaviazala výhradne na zložky alebo na oleanolické kyseliny. Výsledkom tohto výskumu je, že zápal znižuje chioská masticha ako celok, nie jej jednotlivé frakcie (23).

Protirakovinotvorná aktivita chioskej mastichy

Viaceré štúdie sa zaoberajú protirakovinovou aktivitou Chioskej mastichy. Presnejšie, vyvoláva niekoľko pozitívnych účinkov pri karcinóme hrubého čreva alebo kolorektu, pľúc, ústnej dutiny, prostaty a leukémie. Nedávne vedecké dôkazy protirakovinových účinkov robia z Chioskej mastichy potenciálne budúce terapeutické činidlo pre vyššie uvedené – a možno aj ďalšie typy ochorení, ktoré významnejšie trápia ľudstvo posledné dve storočia.

V roku 2007 výskum ukázal, že 50% etanolový extrakt Chioskej mastichy obsahuje látky, ktoré inhibujú proliferáciu a sú zodpovedné za in vitro bunkovú smrť HCT116 typu anoikis ľudských buniek rakoviny hrubého čreva, vrátane účinkov na dráhy závislé od kaspáz. Okrem toho sa ukázalo, že Chioská masticha sa môže vyvinúť do chemoterapeutického činidla na liečbu ľudského hrubého čreva a iných foriem rakoviny (27).

V roku 2009 sa vyššie uvedená štúdia ďalej rozšírila o výskum protirakovinového účinku hexánového extraktu MG (He-MG) na ľudskú rakovinu hrubého čreva in vivo u myší. Jeho výsledkom bolo zistenie, že 200 mg denná dávka He-MG na jeden kilogram hmotnosti počas 4 po sebe nasledujúcich dní, (následne 3 dni bez liečby), inhibovala rast nádoru o 35% v neprítomnosti toxicity po 35 dňoch. He-MG teda podľa výsledkov tejto štúdie vykazuje protinádorovú aktivitu proti ľudskému kolorektálnemu karcinómu a rozsah supresie a toxicity, podľa určitého množstva He-MG, je založený na spôsobe podávania (28).

V ďalšej štúdií z toku 2010 výskumný tím skúmal antiproliferatívne a apoptotické účinky gemcitabínu v kombinácii s Chioskou mastichou, ako aj základné mechanizmy v ľudských bunkových líniách rakoviny pankreasu. Je veľmi dôležité spomenúť, že Chioská masticha významne potencovala antiproliferatívne a apoptotické účinky gemcitabínu po 72 hodinách liečby. Synergia gemcitabínu s Chioskou mastichou spôsobuje silnú apoptózu v bunkách rakoviny pankreasu (29).

Spyridopoulou a kol. (2017) analyzovali prítomné prchavé dietetické fytochemikálie v oleji z Chioskej mastichy a porovnateľne skúmali ich účinky na karcinóm hrubého čreva in vitro a in vivo na rast nádoru u myší po perorálnom podaní. Olej z Chioskej mastichy inhiboval – účinnejšie ako jeho hlavné zložky – proliferáciu buniek rakoviny hrubého čreva in vitro. Pri orálnom podávaní inhiboval olej z Chioskej mastichy rast nádorov karcinómu hrubého čreva u myší. Bola pozorovaná znížená expresia Ki-67, prežívajúca v nádorových tkanivách. Olej z Chioskej mastichy, ako kombinácia terpénov, vo výsledkoch štúdie prejavoval rastový inhibičný účinok proti karcinómu hrubého čreva, naznačujúc nutraceutický potenciál v boji proti tejto rakovine. Prvá správa ukazuje, že orálne podávaný olej Chioskej mastichy indukuje účinok potlačenia nádoru proti experimentálnemu karcinómu hrubého čreva (30).

Chioská masticha a zdravie ústnej dutiny

Výskumy chioskej mastichy v oblasti ústnej dutiny sa zaoberajú hlavne jej pôsobením proti vzniku zubného povlaku, vzniku chronickej periodontitítdy a vzniku peridentálnych poruch. Výsledky týchto štúdií ukazujú, že pôsobí priaznivo pri prevencii zubného kazu, liečbe ochorenia zápachu z úst a ďasien a iných stavoch ústnej dutiny.

V štúdii uskutočnenej v roku 2003 v Japonsku, bol skúmaný účinok žuvačky z Chioskej mastichy na zubný povlak. Do štúdie sa zapojilo 20 stomatologických študentov so zdravým parodontom. Účinky Chioskej mastichy boli hodnotené z dvoch dvojito zaslepených randomizovaných štúdií. V prvom teste bola inhibičná aktivita Chioskej mastichy na baktérie v slinách po jej použití porovnaná s placebo žuvačkou po mechanickom čistení zubov. Vzorky slín sa odoberali na konci 1, 2, 3 a 4 hodiny a boli ďalej spracované. V druhej štúdii sa posudzovali účinky Chioskej mastichy na tvorbu povlaku na povrchu zubov a vzniku zápalu ďasien počas 7-mich dní bez mechanickej ústnej hygieny, po náhodnom použití žuvačky z Chioskej mastichy alebo placebo žuvačky. Výsledky ukázali, že celkový počet bakteriálnych kolónií sa počas 4 hodín výrazne znížil po žuvaní žuvačky z Chioskej mastichy v porovnaní s placebo žuvačkou. Okrem toho, skupina, ktorá používala žuvačku z Chioskej mastichy vykazovala značne znížený zubný povlak a gingiválny index v porovnaní so skupinou, ktorá používala placebo žuvačku. (31).

V roku 2006 výskumná skupina z Turecka preukázala, že Chioská masticha má významný in vitro a in vivo antibakteriálny účinok proti druhom streptokoka mutans a môže byť prospešným doplnkom pri prevencii zubného kazu. Konkrétne klinické štúdie boli vykonané na 25-tich jedincoch so zdravým parodontom. Vzorky slín boli odobraté od jedincov bezprostredne pred a po žuvaní žuvačky z Chioskej mastichy a placebo žuvačky po dobu 15 minút. Okrem toho sa každých 30 minút odoberali aj vzorky slín. Výsledky preukázali, že počet baktérií sa výrazne znížil po žuvaní žuvačky z Chioskej mastichy v porovnaní s placebo žuvačkou (32).

V roku 2006 skúmal Sterer antimikrobiálnu aktivitu Chioskej mastichy proti baktérii porphyromonas gingivalis, zodpovednej za ochorenia parodontu a zápachu z úst. Metanolový extrakt Chioskej mastichy spôsobil inhibičné zóny, čo naznačuje, že môže byť použitý ako potenciálne netoxické činidlo pri liečení ochorenia zápachu z úst a ďasien (33).

Diabetes / Cukrovka

Nedávne údaje zdôrazňujú dokonca pozitívne účinky Chioskej mastichy na metabolizmus glukózy. Presnejšie, výskumy ukázali, že Chioská masticha znižuje hyperglykémiu. S týmto účinkom sú spojené niektoré zložky Chioskej mastichy, ako kyselina oleanónová a dôležité triterpenoidné zlúčeniny, ako kyselina mastichadienolická a kyselina isomastichadienolická. Štúdie in vivo viedli k významnému zníženiu glukózy v krvi a teda preukázaniu významnej antidiabetickej aktivity. Klinické štúdie na ľuďoch dospeli k záveru, že Chioská masticha znižuje hladinu celkového cholesterolu a glukózy u zdravých jedincov s vynikajúcou toleranciou.

Georgiadis a kol. (2013), skúmali aktivitu Chioskej mastichy na metabolické parametre diabetických myší. Streptozotocínom indukované diabetické 12 týždňov staré samce C57bl/6 myší boli rozdelené do troch skupín v závislosti od dávky produktu a doby podávania. Po 4 týždňoch viedla konzumácia Chioskej mastichy k zníženiu hladín glukózy v sére a triglyceridov v skupinách s nízkou aj vysokou dávkou mastichy. Telesná hmotnosť v skupine s nízkymi dávkami sa v porovnaní so skupinou s kontrolovanými dávkami znížila. U skupiny s nízkymi dávkami sa preukázala výrazne nižšia hladina glukózy v sére, cholesterolu, hladiny lipoproteínu s nízkou hustotou a hladiny triglyceridov a zlepšili sa hladiny lipoproteínov s vysokou hustotou. U skupiny s vysokými dávkami mastichy sa zlepšili hladiny triglyceridov v sére. Hepatická steatóza bola čiastočne zvrátená u skupiny s nízkymi aj vysokými dávkami mastichy. Nízke dávky Chioskej mastichy teda zlepšili glukózu a poruchy lipidov u diabetických myší a zároveň zmiernili poškodenie pečene (34).

Fukazawa a kol. (2017), študovali účinok Chioskej mastichy u zdravých mužov z Japonska. Presnejšie, denný príjem 5 g prášku Chioskej mastichy znížil hladiny triglyceridov na 3 mesiace a hladiny inzulínu a HOMA-IR na 6 mesiacov. Príjem Chioskej mastichy v kombinácii s cvičením znížil hladiny triglyceridov na 3 mesiace a hodnoty HOMA-IR na 3 a 6 mesiacov (35). 

Zoznam publikovaných štúdií

1. A double blind trial of mastiha and placebo in treatment of duodenal ulcer”, Μ. Al-Hab- bal, Ζ. Al-Habbal, F. Huwez, Proceedings of 3th International Conference on Islamic Medicine, Istabul, Turkey, 1984, p. 105.
2. “A double-blind controlled clinical trial of mastiha and placebo in the treatment of duodenal ulcer”, Al-Habbal MJ, Al-Habbal Z, Huwez FU, Clin. Exp. Pharmacol. Physiol. (1984), No 11 Vol. 5, p. 541-544.
3. “Mastiha in treatment of benign gastric ulcer” Huwez FU, Al-Habbal MJ, Gastroenterol Jpn. (1986), Vol. 3, no.21, p. 273-4.
4. “Evaluation of Mastiha, a crude drug obtain from pistacia meniscus for gastric and duode- nal anti-ulcer activity”, M. Al-Said, AM. Ageel, N.S. Parmar, M. Tariq, J. Ethnopharmacol. (1986), 15, p.271-281.
5. “Mastiha Gum Kills helicobacter Pylori”, F. Huwez, D. Thirwell, A. Cockayne, D. Ala’ Aldeen, The New England Journal of Medicine (1998), Vol. 339, No.26, p. 1946.
6. “Bactericidal activity of Pistacia lentiscus gum mastiha against Helicobacter pylori”, S. Bona, L. Bono, L. Daghetta, P. Marone, The American Journal of Gastroenterology (2001), Vol.96, 9, P. S49.
7. “Bactericidal Activity of pistacia lentiscus mastiha gum against Helicobacter pylori”, P. Ma- rone, L. Bono, E. Leone, S. Bona, E Carretto , L. Perversi, J. Chemother (2001), Vol.13, 6, P. 611-614.
8. “Antibacterial action of Mastiha against Helicobacter pylori” D. Sgouros, A. Mentis, (2002)
9. Unpublished findings of the research program, “Effect of Mastiha gum on Helicobacter pylori Gastritis” Im-hwan Roh, Seung-woo Nam, Na Myung, Jung-taek Kim, Ji-hun Shin, South Korea Society of Gasternterology (2003).
10. Paraschos S., Magiatis P., Mitakou S., Petraki K., Kalliaropoulos A., Maragkoudakis P., Mentis A., Sgouras D., Skaltsounis A.-L. [2007]: In vitro and in vivo activities of Chios mastic gum extracts and constituents against Helicobacter pylori. Antimicrob. Agents Chemother., 51 (2): 551–559.
11. Kottakis F., Lamari F., Matragkou C., Zachariadis G., Karamanos N., Choli-Papadopoulou T. [2007]: Arabino-Galactan proteins from Pistacia lentiscus var. chia: isolation, characterization and biological function. Amino Acids, 34: 413-420.
12. Kottakis F., Kouzi-Koliakou K., Pendas S., Kountouras J., CholiPapadopoulou T. [2009]: Effects of mastic gum Pistacia lentiscus var.
    chia on innate cellular immune effectors. Eur. J. of Gastroenterol. & Hepatol., 21 (2): 143-149.
13. Hassan H.M.M. [2009]: Inhibitory Activities of Some Mucilages and Gums Against Certain Intestinal Disaccharidases. Austr. J. Basic & App. Sci., 3 (3): 2741-2746.
14. Dabos K.J., Sfika E., Vlatta L.J., Giannikopoulos G. [2010]: The effect of mastic gum in Helicobacter pylori: A randomized study. Phytomedicine, 17 (3-4): 296-299.
15. Kountouras J., Zavos C., Deretzi G., Gavalas E., Chatzopoulos D., Katsinelos P., Tsiaousi E., Gagalis S., Polyzos S.A., Venizelos I. [2012]: Potential implications of Helicobacter pylori-related neutrophil-activating protein. World J. Gastroenterol., 18 (5): 489-490.
16. Miyamoto T., Okimoto T., Kuwano M. [2014]: Chemical composition of the essential oil of mastic gum and their antibacterial activity against drug-resistant Helicobacter pylori. Nat. Prod. Bioprospect., 4 (4): 227–231.
17. Gabr K.E. [1997]: Influence of indomethacin-mastic combinations on dissolution, absorption and gastrointestinal mucosal damage in rats. Int. J. of Pharm., 158: 137–145.
18. Gioxari A., Kaliora A.C., Papalois A., Agrogiannis G., Triantafillidis J.K., Andrikopoulos N.K. [2011]: Pistacia lentiscus resin regulates intestinal damage and inflammation in trinitrobenzene sulfonic acid-induced colitis. J. Med. Food, 14 (11): 1403-1411.
19. Heo C., Kim D.W., Do J.H. [2006]: Protective effects of mastic in nonsteroidal anti-inflammatory drug induced gut damage and bacterial translocation in a rat model. Korean J. Med., 71: 354-361.
20. Kaliora A.C., Stathopoulou M.G., Triantafillidis J.K., Dedoussis G.V.Z., Andrikopoulos N.K. [2007]: Chios mastic treatment of patients with active Crohn’s disease. World J Gastroenterol., 13 (5): 748-753.
21. Kaliora A.C., Stathopoulou M.G., Triantafillidis J.K., Dedoussis G.V.Z., Andrikopoulos N.K. [2007]: Alterations in the function of circulating mononuclear cells derived from patients with Crohn’s disease treated with mastic. World J Gastroenterol., 13 (45): 6031-6036.
22. Dabos K.J., Sfika E., Vlatta L.J., Frantzi D., Amygdalos G.I., Giannikopoulos G. [2010]: Is Chios mastic gum effective in the treatment
    of functional dyspepsia? A prospective randomised double-blind placebo controlled trial. J of Ethnopharmacology, 127 (2): 205–209.
23. Papalois A., Gioxari A., Kaliora A.C., Lymperopoulou A., Agrogiannis G., Papada E., Andrikopoulos N.K. [2012]: Chios mastic fractions in experimental colitis: implication of the nuclear factor κB pathway in cultured HT29 cells. J. Med. Food, 15 (11): 974-983.
24. Andrikopoulos N.K., Kaliora A.C., Assimopoulou A.N., Papapeorgiou V.P. [2003]: Biological activity of some naturally occurring resins, gums and pigments against in vitro LDL oxidation. Phytother. Res., 17: 501–507.
25. Kartalis A., Didagelos M., Georgiadis I., Benetos G., Smyrnioudis N., Marmaras H., Voutas P., Zotika C, Garoufalis S., Andrikopoulos G. [2015]: Effects of Chios mastic gum on cholesterol and glucose levels of healthy volunteers: A prospective, randomized, placebo-controlled, pilot study (Chios-Mastiha). Eur J of Prev Cardiol, Epub ahead of print.
26. Aspasia I. Tzani, Ilias P. Doulamis, Panagiotis S. Konstantopoulos, Ermioni D. Pasiou, Afrodite Daskalopoulou, Dimitrios C. Iliopoulos, Ioannis V. Georgiadis, Nikolaos Kavantzas, StavrowK. Kourkoulis, Despina N. Perea [2018]: Chios mastic gum decreases renin levels and ameliorates vascular remodeling in renovascular hypertensive rats. Biomedicine & Pharmacotherapy(2018) 899-906.
27. Balan K.V., Prince J., Han Z., Dimas K., Cladaras M., Wyche J.H., Sitaras N.M., Pantazis P. 2007]: Antiproliferative activity and induction of apoptosis in human colon cancer cells treated in vitro with constituents of a product derived from Pistacia lentiscus L. var. chia. Phytomedicine, 14 (4):263-272.
28. Dimas K., Hatziantoniou S., Wyche J.H., Pantazis P. [2009]: A mastic gum extract induces suppression of growth of human colorectal tumor xenografts in immunodeficient mice. In Vivo
29. Huang X.Y., Wang H.C., Yuan Z., Li A., He M.L., Ai K.X., Zheng Q., Qin H.L. [2010]: Gemcitabine combined with gum mastic causes potent growth inhibition and apoptosis of pancreatic cancer cells. Acta Pharmacol Sin., 31 (6): 741-745
30. Spyridopoulou k. Tiptiri-Kourpeti A., Lampiri E., et all [2017]: Dietary mastic oil extracted from Pistacia lentiscus var. Chia suppresses tumor groth in experimental colon cancer models, Scientific Reports 2017; 7: 3782.
31. Takahashi K., Fukazawa M., Motohira H., Ochiai K., Nishikawa H., Miyata T. [2003]: A pilot study on antiplaque effects of mastic chewing gum in the oral cavity. J. Periodontol., 74 (4): 501-505.
32. Aksoy A., Duran N., Koksal F. [2006]: In vitro and in vivo antimicrobial effects of mastic chewing gum against Streptococcus mutans and mutans streptococci. Arch. Oral Biol., 51 (6): 476-481.
33. Sterer N. [2006]: Antimicrobial effect of mastic gum methanolic extract against Porphyromonas gingivalis. J. Med. Food, 9 (2): 290–292.
34. Georgiadis I., Karatzas T, Korou L.-M., Agrogiannis G., Vlachos I.S., Pantopoulou A., Tzanetakou I.P., Katsilambros N., Perrea D.N. [2013]: Evaluation of chios mastic gum on lipid and glucose metabolism in diabetic mice. J Med Food, 00 (0): 1–7.
35. Fukazawa T, Smyrnioudis I, Konishi M, Takahashi M, Ki K Hyeon, Nishimaki M, Xiang M, Sakamoto S. (2018). Effects of Chios mastic gum and exercise on physical characteristics, blood lipid markers, insulin resistance, and hepatic function in healthy Japanese men. Food Science and Biotechnology.