Problémy s ústnou dutinou
Na slnku sušená živica stromov Pistacia lentiscus, rastúcich na ostrove Chios v Egejskom mori, sa spája s históriou širšieho regiónu po stáročia.
Masticha – liečivá živica
Liečivé účinky mastichy poznali už v antickom Grécku a vo východných krajinách je masticha uznávaným liečivom už stáročia. V Európe sa o jej účinkoch šíri povedomie čoraz viac. Dnes sa pozrieme na jej účinky z odbornej stránky – všimneme si, aké sú účinky mastichy na ústnu dutinu.
Pozitívny vplyv mastichy na zdravie ústnej dutiny patrí medzi oficiálne schválené zdravotné tvrdenia Európskej únie pre mastichu.
Povlak na zuboch (zubný plak)
Už za čias Osmanov bola masticha ceneným prostriedkom na udržanie sviežeho dychu, využívaným najvyššími kruhmi spoločnosti. Pilotná štúdia japonských vedcov Takahašiho a kolektívu z univerzity Meikai v prefektúre Saitama dokázala s využitím dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdií, že žuvanie mastichy i mastichových žuvačiek má významný vplyv proti tvorbe zubného povlaku i na množstvo baktérií v ústnej dutine.
Študované bolo nielen množstvo baktérií obsiahnuté v slinách po štvorhodinovom žuvaní mastichových žuvačiek, overené anaeróbnou kultiváciou pri 37 stupňoch počas 48 hodín, ale i formácia nového plaku počas siedmych dní bez mechanického ošetrovania zubov. Preukázalo sa nielen významné zníženie počtu bakteriálnych kolónií, ale i priaznivý efekt pri tvorbe zubného povlaku, ktorý sa u skupiny žuvajúcej mastichu tvoril v menšom množstve.
Zubný kaz
Známy je i význam mikroorganizmov pri tvorbe zubného kazu, pričom najčastejšie ide o kariogénne druhy Streptococcus mutans a Streptococcus sobrinus. Pôsobeniu mastichy na uvedené baktérie sa venovali vo svojej štúdii autori Aksoy, Duran a Koksal z Univerzity Suleymana Demirela v tureckej Isparte. Výsledkom štúdie bola výrazne znížená prítomnosť uvedených pôvodcov zubného kazu v slinách skupiny žuvajúcej mastichu oproti tým, ktorí používali placebo, konkrétne parafín. V závere práce sa spomína výrazný antibakteriálny účinok mastichy na kariogénne mikroorganizmy a jej preventívny účinok proti vzniku zubného kazu.
V literatúre venovanej tvorbe zubného kazu sa navyše spomína niekoľko ďalších zaujímavých faktov: prenos baktérií zo skupiny Streptococcus mutans sa deje už v útlom detstve – podľa Caufielda a kolektívu vo veku medzi 19 a 31 mesiacov – a ako jedno z dôležitých preventívnych opatrení sa uvádza i starostlivosť budúcich matiek o ústnu dutinu a zuby. Väčšina detí – ako to vyplýva napríklad z vedeckých štúdií Caufielda, či Berkowitza a Jordana – totiž tieto organizmy získava práve od svojich matiek.
Paradentóza
Vďaka preukázaným antimikrobiálnym vlastnostiam produktov obsahujúcich mastichu na prostredie ústnej dutiny možno túto prírodnú živicu považovať i za vhodnú prevenciu voči infekciám ďasien i závesného aparátu zubov – paradentóze. Za jej vznikom takisto stoja baktérie a zubný povlak. Sekundárna infekcia môže byť takisto komplikujúcim faktorom pri prítomnosti aftov v ústach, v dobre ošetrovanej ústnej dutine zriedkavejšie dochádza k zápalom hrdla a s nimi spojenej nepríjemnej bolesti.
Viac o Chioskej mastiche sa dočítate aj v článku: Čo je to masticha